Energetický certifikát je doklad, ktorý nadobudol platnosť počnúc rokom 2008. Mohli by sme ho definovať ako hodnotiace kritérium, z ktorého možno vyčítať, aké náročné bude vykurovať budovu, a koľko energie a peňazí bude na to potrebných. Hodnoty energetickej náročnosti sa pohybujú v rozmedzí písmen A až G, kde písmeno A znamená najvyššie úspory vo vykurovaní, a teda najnižšiu energetickú náročnosť.
Predaj domu – od roku 2008 musí každý, kto predáva dom alebo byt či rekreačnú nehnuteľnosť, povinne uvádzať energetický certifikát ako súčasť predaja, aby mal zákazník jasnú predstavu o tom, čo kupuje, a aké náročné bude také priestory vykurovať. Prípadne už môže počítať s tým, že napríklad objekty označené ako energeticky náročné bude vhodné zatepliť fasádnou izolačnou vrstvou.
Prenájom domu – bez certifikátu sa dnes nezaobídu ani ľudia, ktorí chcú svoje domy či byty len prenajímať. Nájomca má teda právo poznať energetickú náročnosť budovy, aby sa mohol rozhodnúť, či mu dané náklady na vykurovanie priestorov budú vyhovovať.
Staviame nový dom – nie všetky budovy majú energetický certifikát, napríklad kto vlastní už mnoho desiatok rokov, napríklad z doby socializmu, starý dom a nemá záujem ho nikomu prenajímať, energetický certifikát nepotrebuje, avšak ak staviate nový dom, tam je už tento doklad povinný zo zákona. Vtedy sa potom vypláca obrátiť sa na odborníkov, ktorí energetické certifikáty vystavujú, a to ešte pred kolaudáciou objektu.
Zmeny v hodnotách energetickej náročnosti – certifikát odráža naposledy zistenú hodnotu a jeho platnosť končí vo chvíli, keď sa táto hodnota zmení k lepšiemu alebo aj k horšiemu. Napríklad sa niekto rozhodne, že po zakúpení domu s izoláciou fasády vo forme stavebného polystyrénu izoláciu strhne, otlčie omietku a ponechá dom v jeho pôvodnom vzhľade, čo sa môže týkať štýlových kamenných stavieb, kde krása kameňa odráža príjemnejší estetický zážitok.
