Načo je nám fotografia ? Na prvý pohľad zbytočná otázka. Ale je aj druhý, tretí… päťdesiaty pohľad. Devätnásty pohľad by sa mohol začať otázkou – načo už v prvopočiatkoch ľudskej civilizácie jaskynný človek začal maľovať na kamenné steny svojho jaskynného obydlia prvé obrázky ?
Zvieratá, výjavy z lovu, neskôr zobrazoval aj seba samého, scény z vlastného života. Čo je to za vnútorná sila, čo núti príslušníkov Homo Sapiens k výtvarným prejavom ? Neviem, možno by vedeli odpovedať kultúrni antropológovia, psychológovia, dejepisci, kňazi, nejakí odborníci na vnútro ľudských duší. Je to snaha zachytiť realitu okolo seba ? Snaha zastaviť čas, ktorý nezadržateľne cvála okolo nás ? Možno si jaskynný človek len uvedomil svoju pominuteľnosť a vtedy si povedal, že s časom vybabre. Namaľuje svoje pocity, vnemy, predstavy na stenu a vypovie času vojnu. Jeho obrázky boli stále dokonalejšie, trvanlivejšie, ako postupne objavoval zákonitosti farieb a maľovania vôbec. Vybabrávanie s časom síce medzičasom nesmierne zdokonalili umelci da Vinciho a Michelangelovho kalibru, ale v 19. storočí prišla fotografia a s ňou takmer dokonalé, verné zobrazenie reality. A trvanlivé. Staré fotografie sú aj dnes úplne svieže.
A v 21. storočí tu máme digitál a automatiku. Stačí len cvakať prstom. Ale sentiment voči papierovým fotkám zostal, našťastie. Fotka na monitore je síce skvelá, ale držať ju medzi prstami, založenú v albume, je predsa len iný level. Je hmatateľná, spomienku, ktorú nám zobrazuje, držíme, môžeme ju podať inému človeku, hýbať s ňou. Je reálna, je bližšia realite, než sterilné nuly a jednotky v počítači. Z počítača ju však treba vytlačiť, vyvolať. Nie je nič ľahšieho, ak si kliknete na vyvolanie fotiek fotkyzababku.sk. Vašim spomienkam dáme hmotnú podobu, aby vám v džungli núl a jednotiek nemohli zmiznúť jedným chybným klikom. Všetko vybavíte z pohodlia domova. Tešíme sa na váš správny klik…
