Spojené kráľovstvo naposledy malo takéto zóny v roku 2012 a premiér Boris Johnson sa domnieva, že by mohli vytvárať pracovné miesta v „zaostávajúcich oblastiach“.
Labor uviedol, že tento krok nezahŕňal žiadne nové investície a mohol by pritiahnuť prania špinavých peňazí a daňovníci.
Námorné prístavy a letiská budú môcť požiadať o štatút bezplatného prístavu, ktorý sa má zriadiť potom, ako Spojené kráľovstvo opustí EÚ 31. októbra.
Takéto zóny sú povolené podľa právnych predpisov EÚ, hoci podporovatelia tvrdia, že po Brexite by boli výhody väčšie, ak by sa Spojené kráľovstvo mohlo odchýliť od pravidiel EÚ.
Sú prístavy budúcnosť?
Medzinárodný obchodný tajomník Liz Truss uviedol, že tento krok vytvorí „tisíce pracovných miest“.
„Slobody transformovali londýnske prístavné oblasti v 80-tych rokoch a bezplatné prístavy urobia to isté pre mestá vo Veľkej Británii,“ dodala.
Johnson podporil vytvorenie nových bezplatných prístavov ako kandidáta na konzervatívcov, čo naznačuje, že v krajine by malo byť „asi šesť“.
Čo sú to bezplatné porty?
Nazývajú sa aj zóny voľného obchodu a označujú sa ako oblasti, na ktoré sa nevzťahujú bežné daňové a colné pravidlá krajiny, v ktorej majú sídlo.
Umožňujú dovoz, výrobu a spätný vývoz tovaru bez toho, aby podliehali kontrolám, papierovaniu alebo dovozným daniam, známym ako tarify.
To znamená, že suroviny sa môžu dovážať a potom upravovať do celých výrobkov na vývoz.
Spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti obvykle platia nižšie dane, napríklad zníženú DPH a nižšie sadzby dane z príjmu.
Kritici však tvrdia, že jednoducho odkladajú otázku, kedy sa platia dovozné clá, ktoré je však potrebné zaplatiť v určitom štádiu.
Okolo 135 krajinách, predovšetkým na Ďalekom východe, majú zóny voľného obchodu – amerického Kongresu roku 2013 Správa odhaduje, tam bolo asi 3500 po celom svete.
V rokoch 1984 až 2012 malo Spojené kráľovstvo sedem z nich na rôznych miestach, keď sa neobnovili právne predpisy, ktoré ich ustanovujú.
V EÚ je okolo 80 voľných prístavov, väčšinou v krajinách, ktoré sa k bloku pripojili po roku 2004.
Krajiny musia rešpektovať pravidlá EÚ o štátnej pomoci a nemôžu finančne podporovať výrobné podniky nachádzajúce sa v týchto oblastiach.
EÚ ich nepodporuje a tvrdí, že vytvára nespravodlivú hospodársku súťaž medzi spoločnosťami pôsobiacimi v týchto podnikoch a spoločnosťami, ktoré dodržiavajú bežné pravidlá EÚ.
Podporovatelia tvrdia, že po Brexite by ich vytvorenie mohlo priniesť väčšie výhody pre Veľkú Britániu, ak sa krajina už nebude musieť riadiť pravidlami EÚ o dotáciách.
Aké sú plány Británie po Brexite?
