Deti a rodičia už nie sú to, čo to bolo voľakedy. Všetko sa vyvíja a ide dopredu. Dnes rodičia trávia v práci viac hodín ako to bolo v minulosti. Ženy vtedy väčšinou nepracovali, ale starali sa o domácnosti a muži nosili domov peniaze.
Porovnanie minulosti sú súčasnosťou je zaujímavé:
- V minulosti sme deti vypustili von a boli sme s nimi presne dohodnutí, kedy majú doraziť domov. Keď nedorazili, tak sme stresovali a báli sa o nich. Keď potom prišli domov, tak sme im to poriadne dali najavo, že niečo také sa nerobí. Keď sa človek dohodne na nejakú hodinu, tak to musí dodržať a rátať aj s nepredvídanými okolnosťami – ako je napríklad odprevadenie kamaráta a použitie wc u neho. Detí bolo vtedy dosť a tak sa mali s kým hrať všetci. Bolo viac súrodencov a preto sa rodičia nemohli vždy venovať každému rovnako. Najmladší súrodenci mali prednosť a väčšie deti sa vedeli zahrať aj samé. Verte, že aj dnes by vedeli.
- V dnešnej dobe sa už pomaly deti vonku ani nehrávajú. Neexistuje, že by sme ich vypustili niekde pred činžiak a nechali ich tam samé. Rodičia sa o ne boja, pretože počuť vo svete, že sa deti unášajú alebo strácajú. Telefóny majú stále so sebou a keď chcú ostať vonku dlhšie, tak nám zavolajú a my sa rozhodneme, či ich necháme ešte chvíľu sa hrať. Aj tak stále na ne dohliadame. Krúžky im vypĺňajú veľkú časť z týždňa. Po škole si s nimi robíme úlohy a potom im zavoláme kamarátov, aby sa mali s kým hrať. Keď neprídu kamaráti, tak sa s nimi hráme my, aby neboli náhodou ukrátení.
Možno je to chyba, že rodičia organizujú všetok čas svojich potomkov. Nemôžu im nechať nejakú chvíľu, aby sa nudili? Že by potom za nimi chodili a hovorili, že sa nudia? No a? Nie je povinnosťou rodičov vymýšľať im zábavku, veď sa musia zabaviť aj samé. Nájsť si vlastné záľuby a koníčky. Siahnuť po knihe, keď nemajú, čo robiť. Keď im budete neustále hovoriť, čo majú robiť, nebudú nikdy samostatní. Musia sa naučiť využívať svoj čas naplno. Keď sa budú nudiť, môžu pozametať, poutierať prach.